UPDATE

Troška netradične, len vás chcem oboznámiť čo sa so mnou v poslednej dobe deje, kde som a prečo sakra nedávam múdrosti pre svoje okolie. 

No pretoto: 

Dokončila som svoj bakalársky ročník na UKčke, a úspešne som obhájila bakalárku. 11. 7. ma môžete vidieť, dúfajme, že pekne nahodenú, niekde, kde budú moje premócie prebiehať.

Spravila som si vodičák vo svojich 22-och och rokoch. Spokojná, na prvú šupu. Už len auto. Má niekto? Nie? Nevadí. 

Behala som po úradoch. Ak by som túto skutočnosť mala viacej spracovať, mala by som o 30 šedivých vlasov a minimalne pár vrások na čele. Naš birokratický sociálny system ja balzam na dušu naozaj, nehovoriac o ochotných pracovníčkach a veľmi malej účasti na úradoch práce. Oh koľká radosť tam chodiť. 

Poobede, každý deň pracujem.

A to najdôležitejšie. AKCEPTOVALI MOJU PRIHLÁŠKU DO PROGRAMU V USA. Už bolo na čase. Makala som na detailoch, doťahovala papiere (tiež nemálo vyplnených lajstrov). Stále síce čakám kedy odtelím, ale už je to na perfektnej ceste. Dávam tomu mesiac a verím, že namiesto “congratulation, on being accepted. Your American Adventure starts here!” tam bude svietit “ your flight number is…”. Nie, že by som bola nenásytná, ale rada by som tu už nebola a užívala si nenažranosť americkej rodinky.

Oh jasné stihla som sa presťahovať z intraku ku svojej tetuške, za čo som jej velice vďačná. :* 

Toto všetko som aktívne zvládla za posledný mesiac. No nie som ja šikovnica šikovná.

Zlatíčka ďakujem, že ma čítate. Určite sa ozvem skoro.

Som šťastná

Sú dni kedy máte toho dosť veľa na práci a nespravíte z toho nič? Ak ste pokrútili hlavou tak prestaňte klamať :D

Ja mám práve jeden z takých dní. Mala by som sa pripravovať na svoju obhajobu a makať na nej tak, aby zo mňa komisia žasla. Ale nerobím tak a píšem vám nový blog.

Udiali sa nejaké skutočnosti v mojom živote a tak vám napíšem múdrosti ,ktoré si z tohto dňa zapamätám.

Vždy majte seba a svoje priority na prvom mieste. Keď sa vám chce plakať, plačte. Keď sa chceme s niekým rozprávať, tak sa rozprávajte. Keď nechcete na niekoho míňať svoju energiu, tak to nerobte. Vždy robte len to, čo vás robí šťastnými a čo vám prináša výhody.

Jasné nájdu sa isto ľudia, ktorí si povedia: Ale keď ja musím spraviť túto a túto domácu úlohu, keď ja musím chodiť do školy, musím zarábať peniaze, musím to a hento a pritom nechcem. Robíme si domáce úlohy lebo CHCEME byť zodpovedný. Chodíme do školy lebo  CHCEME vzdelanie a tie 4 rožky sa nespočítajú samé. Zarábame peniažky lebo CHCEME peniažky a chceme si kupovať topánky, letenky, kávičky a drinky. Lebo toto všetko vo svojom živote  chceme mať a byť si vedomí, že sme to zvládli sami a bez pomoci. Že si ideme za svojimi snami, aj keď sa to niekomu nemusí páčiť.

Ani vaše priority sa niekomu nemusia páčiť. Ale stále sú to pocity druhého človeka, jeho negatívny pohľad na situáciu nie váš. Vy ste vo svojom živote najdôležitejší. Nikto nebude ráno vstávať za vás a žiť váš život. Vaše rozhodnutia. Vaše šťastie.

Ja prežívam obdobie kedy robím všetko preto aby som bola šťastná, kedy píšem lebo ma to robí šťastnou a je to istá terapia pre mňa. Nepíšem preto, aby som na niekoho zapôsobila. Kedy čerpám energiu zo svojho vnútra len na veci, ľudí a príležitosti, ktoré majú pre mňa úžitok. A nie pre niekoho iného. Lebo ja som sa tak rozhodla.

Viem že celý tento článok je len o JA vnímaní a stále je to jedna veta dookola, ale považujem za potrebné to podčiarknuť niekoľko krát lebo sa nám stáva, že prežívame veci , ktoré s nami nemajú nič spoločné. Kedy sa ľudia rozhodujú tiež za seba a my si myslíme, že to má niečo dočinenia s nami, že nás nepovažujú za dostatočne dôležitých. Nie, nie je to tak. Presne tak ako my, aj oni uprednostňujú seba a svoje šťastie. Neberte to osobne.

Veľmi vás ľúbim, a som šťastná, že ste si toto prečítali. Opatrujte sa. ♥