Pamätám si, ako som na strednej škole sedela v tretej lavici, mali sme pred hodinou angličtiny a nejak sme
sa rozprávali o budúcnosti. Mala som asi 16 rokov. Moja angličtina nebola najlepšia, ani moje známky vždy neboli perfektné. No povedala som svojim
spolužiakom, že pôjdem na leto do Ameriky. Reakcie typu "jasné už to vidím", "ako sa tam chceš asi tak dostať?", "kto ti to zaplatí?", "čo tam budeš robiť?". Vtedy som možno na to odpovede nemala, ale vedela som, že do tej ameriky na leto pôjdem. Nech sa deje čokoľvek. A aj sa tak stalo. Síce mi to
trvalo asi 3 roky, ale stalo sa to. Musela som najskôr dokončiť strednú, úspešne zmaturovať, zlepšiť si angličtinu, zarobiť nejaké peniažky, ísť na
vysokú, musela som si odmakať nočné v sklade v liverpoole, aby som si zarobila na
agenturu a na letenku. Musela som pre tých ostatných nájsť uspokojivé odpovede. Vypočula som si kopec neveriackych Tomášov, ktorý mi vraveli, ako je pekné snívať. Že však ja sa zobudím. Počula som ľudí ako mi vravia, že je to nebezpečné. Prečo by som chcela ísť sama do ameriky. Ale išla som.
Hľadala som odpovde pre tých ktorí ich aj tak nechceli počuť.Včera som si čítala, ako strachy iných ľudí nie sú naše vlastné. To si musíme zapamätať. To ako prežívajú danú skutočnosť iní ľudia, nie je to isté ako to prežívame my. Preto som si nič z tohto nebrala osobne. Ostatní si tiež vraveli čo by chceli, ale ja som si za tým naozaj šla a odmakala som si to.
Potom o rok neskôr som išla znova a minulý rok zas. Prvý rok, keď som bola v USA a užívala si ten slastný pocit splneného sna som si vysnívala nový. Povedala som si nahlas, že tu raz chcem žiť. Chcem žiť v USA a spravím všetko preto aby to tak bolo. Predstavovala som si veľký dom, psa, auto, dobrú prácu a dostatok peňazí na nakupovanie oblečenia a kozmetiky (lebo čo iné sa v USA robí). A viete čo? Trvalo to ďalšie 3 roky. Vyštudovala som bakalára, čo ma naučilo veľa užitočných vecí a uľahčilo odchod do USA. Spoznala som tam svoje dokonalé spolužiačky a vypočula kopec príbehov. Zarobila som si nejaké peniažky v prácach, ktoré ma nie vždy bavili ale boli mi prínosom. Stretla som mnoho nových ľudí a zlepšila som si svoju angličtinu. Ale stálo to za to. Idem sa nasťahovať do velkého domu, s tromi psami, budem robiť výbornú prácu, ktorá ma baví, zarobím peniaze s ktorými si budem môcť dovoliť svoje fajnotky a budem mať auto. Všetko, do bodky splnené.
Je veľmi jednoduché povedať, že po niečom túžim, ale je troška ťažšie si to splniť. Treba preto spraviť naozaj veľa, aby sa ten sen stal skutočnosťou. Ja opúšťam svoju rodinu, priateľov, prácu, školu. Všetko nechávam tu. Idem z domu do krajiny, ktorá nie je až tak na skok ako by sa zdalo a moje návštevy asi tiež nebudú časté. Ale musíme zavrieť nejaké dvere, aby sme potom mohli otvoriť ďalšie. Musíme asi nechať veci ísť, aby sme mohli nechať prísť novšie. Nie je to ľahké, ale prinesie mi to pocit za ktorým som si tak dlho išla.
Hľadala som odpovde pre tých ktorí ich aj tak nechceli počuť.Včera som si čítala, ako strachy iných ľudí nie sú naše vlastné. To si musíme zapamätať. To ako prežívajú danú skutočnosť iní ľudia, nie je to isté ako to prežívame my. Preto som si nič z tohto nebrala osobne. Ostatní si tiež vraveli čo by chceli, ale ja som si za tým naozaj šla a odmakala som si to.
Potom o rok neskôr som išla znova a minulý rok zas. Prvý rok, keď som bola v USA a užívala si ten slastný pocit splneného sna som si vysnívala nový. Povedala som si nahlas, že tu raz chcem žiť. Chcem žiť v USA a spravím všetko preto aby to tak bolo. Predstavovala som si veľký dom, psa, auto, dobrú prácu a dostatok peňazí na nakupovanie oblečenia a kozmetiky (lebo čo iné sa v USA robí). A viete čo? Trvalo to ďalšie 3 roky. Vyštudovala som bakalára, čo ma naučilo veľa užitočných vecí a uľahčilo odchod do USA. Spoznala som tam svoje dokonalé spolužiačky a vypočula kopec príbehov. Zarobila som si nejaké peniažky v prácach, ktoré ma nie vždy bavili ale boli mi prínosom. Stretla som mnoho nových ľudí a zlepšila som si svoju angličtinu. Ale stálo to za to. Idem sa nasťahovať do velkého domu, s tromi psami, budem robiť výbornú prácu, ktorá ma baví, zarobím peniaze s ktorými si budem môcť dovoliť svoje fajnotky a budem mať auto. Všetko, do bodky splnené.
Je veľmi jednoduché povedať, že po niečom túžim, ale je troška ťažšie si to splniť. Treba preto spraviť naozaj veľa, aby sa ten sen stal skutočnosťou. Ja opúšťam svoju rodinu, priateľov, prácu, školu. Všetko nechávam tu. Idem z domu do krajiny, ktorá nie je až tak na skok ako by sa zdalo a moje návštevy asi tiež nebudú časté. Ale musíme zavrieť nejaké dvere, aby sme potom mohli otvoriť ďalšie. Musíme asi nechať veci ísť, aby sme mohli nechať prísť novšie. Nie je to ľahké, ale prinesie mi to pocit za ktorým som si tak dlho išla.
Viete, ja som
zástanca toho, že ak si chceme splniť svoje sny, tak tie sny sa nám nebudú
plniť samé od seba. Vždy, za všetkým čo dokážeme je troška práce. Tak, ako nám
pečené holuby (vďaka bohu) nepadajú rovno do huby, tak ku nám naše vysnené
ciele neprídu samé.
Určite treba
snívať vo veľkom. Lebo veľké veci, nás poháňajú robiť tie menšie
krátkodobejšie. Niekto
chce aby mal nové auto, nietko by veľmi chcel novú prácu, niekto by chcel
luxusnú dovolenku, a ja som chcela žiť v USA. Kto ma pozná vie,
že som nikdy nemala nič zadarmo, a ak áno tak preto, lebo som pred tým
makala ako fredka. Samochvála smrdí ja viem, ale ked som si vedomá svojej práce
a zopár prebdených nocí tak sa tým popýšim. A môžem byť aspoň malou smietkou motivácie v tomto svete.
Takže drahí moji.
Snívajte.
Som živý príklad, že sa dá splniť si svoje sníčky. Treba mať vysoké ciele a ísť si za nimi. Teraz už viem, že veci sa nedejú zo dňa na deň. Mne to travalo 3 roky, ale
vám to môže trvať mesiac, alebo par týždňov. VŽDY JE tu však ŠANCA, že sa vám
to SPLNÍ.
A ak sny
nemáte? Ak nemáte cieľ za ktorým chcete ísť? Nie som viedma a ani stará
čarodejnica ktorá všetko vie, ale môžem vám povedať jedno: otvorte si srdiečko.
A snažte sa robiť veci tak, aby ste v deň ktorý ste sa práve
zobudili boli štastní.
Ľúbim vás a dávajte
na seba pozor, ja tiež budem. :)
