Ahojte všetci.
Ako veľmi ste radi že som sa vrátila na blog?
Boli to aspoň 4 mesiace, ktoré som nebola prítomná.
Moja momentálna situácia je, že sa nachádzam v USA a konečne mám opravený notebook, tak môžem písať od nevidím do nevidím. Veľa sa toho nezmenilo.
Možno len že:
- som slovenka žijúca v USA,
- jazdím po 6 a viac pruhových diaľniciach,
- ukončila som kurz anglickej gramatiky,
- som mala môj prvý deň vďakyvdzania,
- prvý krát som si rozbaľovala vianočné darčeky ráno 25. decembra,
- som mala prvý Silvester v USA.
Určite je toho minimálne raz toľko čo by som vám vedela napísať o novinkách, ale prejdem rovno k veci.
Slovensko mi neskutočne chýba a boli dni, kedy som bola naozaj smutná. Hlavne cez Vianoce a aj nový rok. Chodili mi novoročné priania o šesť hodín skorej ako som skutočne ten nový rok mala. Boli od ľudí s ktorými som strávila nejeden Silvester alebo od takých, s ktorými som strávila nejeden rok. Je to náročné nechať odísť také spomienky a zážitky a byť pozitívne naladený pri každej novej skúsenosti.
Naučila som sa, že treba niečo z košíka vyhodiť pred tým, ako tam dáme niečo nové, lebo sa nám to celé môže rozsypať, Preto sa snažím byť šťastná a otvorená novým veciam, ktoré prichádzajú a prijímať ich s úsmevom. Nie len rozprávať o živote, ktorý som mala na Slovensku. Ved v samej podstate tento je lepší. Lebo je tu a teraz. Lebo to čo je tu a teraz môžem zmeniť, môžem formovať, a môžem prežívať kopec nových vecí a učiť sa z nich.
A asi to je aj taká moja myšlienka v prvom blogu tohto roku. Prežívať veci tu a teraz. Keď niečo chcem zmeniť musím sa pre to rozhodnúť teraz a začať konať. Keď chcem niekomu povedať, že ho ľúbim alebo niekoho objať musím to urobiť teraz. Takže aj pre svoju budúcnosť som urobila pár rozhodnutí pred tým ako som začala písať tento článok. Nebudem písať predsa o niečom čomu sama neverím :P
Posielam vám veľa veľa lásky. :*
A teraz nádych výdych a konať.
