Zapíname pri vypínaní

Stala sa mi takáto vec. Odišiel mi počítač. Nie po vlastných, preč niekam do Asusovian, ale prestal fungovať. Ochorel. Dostal sa do bábetkovského režimu a musí sa znova naučiť chodiť a ja teda nie som správna IT mama, takže moja drahá Susan asi pôjde na liečenie do správnych rúk niekomu inému.

Čakala som, že to budem prežívať, ako správny materiálny človek a budem nadávať a smútiť, že prečo mi to tento vesmír robí. Ale nie. Namiesto toho som strávila svoj čas (ktorý by som asi za normálnych okolností strávila nič nerobením a len pozeraním YouTube vidí) so svojou tetou K (sestrou mojej mamky). Považujem to za veľmi, ale veľmi správne rozhodnutie.

Prečo som sa rozhodla o tom niečo napísať? No pretože trávime, až príliš veľa času za počítačmi. Málo sa rozprávame a sme súčasťou digitálneho sveta v oveľa väčšej miere ako sme súčasťou toho reálneho. Jasné, že som bola na telefóne, keď mi nešiel počítač, jasné že som sa na mobilnom internete snažila prísť na to čo s ním vlastne je. Určite veľmi mi to pomohlo a zistila som, že to nezistím :D.

Ale hneď, ako som si všetky tieto veci uvedomila sadla som na električku a išla sa socializovať. Bola som na kávičku, veľa sme sa rozprávali a veľa som sa naučila. Bola to dlhá doba od kedy som bola s K a mala možnosť si podebadiť. Za chvíľku odchádzam do ďalekého sveta a predsa si treba rodinku troška užiť. Vypočuť si iné príbehy a pozdieľať skutočnosti ktoré sa nám deju. Dnes ale aj včera sa tak stalo.

Veľmi sa z toho teším a odporúčam to každému. Nemusí to byť ani rodinný príslušník, lebo potom som tetu vymenila za kamaráta a išla na pizzu a pivko podvečer. Ale hlavne že ste tu a teraz. Že riešite skutočný pozemský problém a skutočné pozemské veci. Nie tie digitálne. Je dobre sa občas vypnúť a užívať si moment v ktorom sa nachádzate. Pri skrolovaní facebooku si neuvedomujeme vzácnosť času ktorý máme. Zaberie nám to hodiny, možno minúty ale predsa by sme sa dávno mohli venovať iným veciam, ktoré by nás obohatili viacej ako testík na facebooku alebo qvízik akej celebrite sa podobá moja profilovka.

Takže verím, že som vás troška navnadila a možno aj vy budúci víkend vypnete počítače a pôjdete niekam von, alebo budete dnu ale nebude vám oči ťahať modré svetlo obrazovky, ale písmenká v knižke.  Síce vďaka tomu svetlu ste našli cestu aj ku tomuto článku.

Dievčatá a chlapci, ženy a muži, skúsme sa spoločne začať vypínať častejšie.