Summer news

Hello babies! I got really nice feedback on my first English blog so I will keep them coming. Today I might not be super spiritual or giving you any wisdom. I just want to give you little update. Small piece of myself. Today you take anything you feel like taking from this blog. And it will be only yours.  

Right now I am in pre-vacation time. I exercise a lot, I don't think too much, read a lot too and I rest. All this before or after work. I am not complaining at all. It's new. But I like it.  
I eat really good food, even though I am always complaining how Americans don't have taste buds. I cook it myself. I got so much free time and opportunities to study whatever I like.  

I am not bragging here. Just want to let you know that I am in peace here. I have lots of love and hugs for sharing. This time of my life is so satisfying. I didn't have chance experience this chill life before. I was in constant movement. School, work, parties, lack of sleep and can soups in my dorm room. Sooo happy to be done with that type of life. But hey, I might miss some things for sure.  


I realized that I was always so focused on time. How I don't have it and why it passes so quickly. However I can't do anything about it. And look! I got as much time as I need. "I will think about it and will take a look at it later." Sometimes this sentence put aside many blogs, letters, not completed wishes. Of course it's important to look at things after a certain amount of time, or when we cool down. But we can't change anything what already happened. Even those feelings about it are not going to be the same. That blog won't have the same spirit as I did when I was writing it. And the letter? Won't be up to date anymore. So that's why I decided to write this now in car while I am waiting. Get my corrections done at home. And I am happy about it. Using my time wisely but not being to focus on it.  

We can't run away from time. We are swimming in it like fish in water. It's all around us. No way how to escape. Well, we know what happens when we escape time. The only way how to deal with it, its make a nice friendship with it. Do you have colorful planners, messy diaries or stamp notes everywhere? That's how you build your relationship with this amazing ocean of seconds and hours. Sun or moon. Both with unbelievable energy. Just take it! Use it!  

I mentioned that I am in pre-vacation time. And yes I am! For realz. I am finally having vacation (after a good amount of time). I will go on a beach with family I live with here in USA and spend some time with my handsome significant other too. Do you know how we met? We met on a cruise. Oh I love those memories. And we are going back on the ocean. Again! But together. I wished this would happen again one day and it's here. I am incredibly happy about it. (Maybe that's why I am in gym all the time. Getting the bikini body).  

So this would be a little update from states.I hope you enjoy reading my blogs. Let me know what you would like to know about me or what you would like to read. I will appreciate any feedback.  
Lots of love   
Laters babies ♥

Letné správy

Ahoj zlatíčka. Dnes sa vám hlásim taká svoja, obyčajná. Nechcem vám písať  žiadne múdrosti a prečítané zaujímavosti. Len krátky update.  

Čo si z môjho príspevku zoberiete to bude vaše.   

Nachádzam sa v čase preddovolenkovom. Veľa športujem, nepremýšľam, čítam, oddychujem. To všetko hneď potom, ako skončím, alebo pred tým, ako začnem pracovať. Nesťažujem si.  

Mám výbornú stravu (lebo sama varím, aj keď sa veľa sťažujem, že Američania nemajú vyvinuté chuťové kanáliky), mám veľa voľného času a príležitosti študovať a vzdelávať sa v takých odvetviach aké sa mne zaľúbia.  

Nechvastám sa. Len vám hovorím, že som spokojná. Mám lásky kopec a objatí na rozdávanie. Upokojujúce a veľmi nové obdobie, ktoré som pred tým nemala šancu skúsiť. Kolobeh, škola, práca, občas žúrky, málo spánku a wifonky na intrákovej izbe. Som veľmi rada, že mam za tým. Ale musím sa priznať sú veci ktoré mi budú chýbať.  

Zistila som, že som sa do teraz veľmi zameriavala na čas. Ako ho nemám a ako rýchlo beží. Ale veď to neovplyvním. A mám ho presne toľko koľko potrebujem. "Premyslím si to a neskôr sa na to pozriem znova". Niekedy táto fráza odložila na neskôr kopec článkov, kopec listov, a nesplnených prianí. Je dôležite sa na veci pozrieť s odstupom času, ale tie ktoré sa stali sa nezmenia. Ten pocit nebude rovnaký. Ten článok už nebude mať to čo som cítila keď som ho písala. Ani ten list už asi nebude aktuálny. A tak aj teraz píšem v aute kým čakám. A som spokojná. 

Veď sme v ňom ako rybky vo vode. Je všade naokolo a nedá sa mu ujsť. Treba sa s ním len skamošit. Také tie farebné pekné rozvrhy, chaotické diáre alebo lístočky nalepené ešte aj na čele. To je náš spôsob ako s ním komunikujeme s našim krásnym oceánom sekúnd a minút. Slniečko alebo mesiac. Oba nám dávajú veľké množstvo energie. Už len uchopiť a zúročiť.  

Hovorila som o preddovolenkovom (príliš dlhé slovo) období. Sama neverím, ale pomaly sa blíži ten deň. Ja idem na dovolenku a budem mat aj dovolenku s mojim drahým. Viete ako sme sa spoznali? Na lodi. A tam sa vraciame. Veľmi som si želala aby sme sa tam vrátili. Tak naozaj. Spoločne.  (Možno aj preto veľa športujem, postavička do plaviek je nevyhnutnosť).  

Takže takýto krátky zostrih som vám chcela podať. Dúfam sa Vám moje blogy dobre čítajú. Dajte mi vedieť ak by ste chceli vedieť niečo viac o mne, alebo čokoľvek čo by ste si tu radi prečítali. Každej odozve sa poteším.  Veľa lásky. ♥ 

  

After long time (but first time in english)

Hello everyone!

So, since I have many foreign friends I decided to start translating my blogs in English and I will reach a bigger group of people this way. I am just starting my writing in English, so any possible mistakes are going to appear and that will just add the spice of my Slovak me in it. Enjoy. My blogs are not updated in a same time of a week, or in a month. I always write when I have the feeling that I got something to tell you. That I have a message that I want to pass to another person.

Right now I am part of 30 day challenge "how to be brave". How to live the life in present and how to be more brave in the time that is given to us. Not tomorrow, or yesterday, or far in future when we will be grown-ups. Now. We hear about it from every direction. You can read it on the internet or in books or someone told you. It's in every self-help book, which most of us just move aside to reach for something else. For me this book is something that helps me every day. I open it when I really need to read it. Many of you open Bible for this reason or novel just to get lost in a story. However we all open it in same moment. Right now.

This is not what I wanted to talk about today. What I wanted to share with you. The message I got. The message is that we don't give enough Forgiveness. To ourselves, to others. To people we know lifetime or to that douche which didn't stop at the stop sign, to our moms, fathers etc. When we don't give forgiveness it makes us sad. The truth about forgiveness which I believe in and which I read not long ago is that it is no reward that must be earned, forgiveness is a gift to be given. As Andy Andrews says in his book The traveler´s gift:"When I give forgiveness, I free my own spirit to release the anger and hatred harbored in my heart. By granting forgiveness, I free my spirit to pursue my future happily and unencumbered by the anchors of my past. And forgiveness, when granted to other, becomes a gift to myself". If I would discuss about forgiving myself for something. Do I really have to start with earning it somehow? I can easily just forgive myself and earn much more from that.

I want to tell you to be nice to yourself and to each other and share love around you as much as you can. In this hard time in our lives is the best we can do. I hope this will keep
you wonder.... ♥

Po dlhej dobe

Už dlho som vám nenapísala ani slovko. Možno len krátky update na facebooku, aby ste mali aspoň predstavu o tom, že som stále živá a zdravá.

Cítila som sa troška previnilo, keď som si uvedomila prečo som vlastne ten blog založila. No aby ste o mne vedeli, aby ste vedeli čo sa mi honí hlavou, keď som ďaleko z domoviny. Ale nechcem sa cítiť previnilo. No nebolo o čom písať. Nepíšem preto, "lebo už bolo načase", ale píšem preto lebo mám niečo, čo by som vám chcela povedať a s čím sa stotožňujem posledné dni.

Som súčasťou 30 dňovej výzvy, ako byť troška viac odvážny a ako si vážiť momenty, ktoré máme v čase, ktorý prežívame práve teraz. Nie zajtra, nie včera, nie ďaleko v budúcnosti, keď budeme veľkí a bohatí. Ale dnes tu a teraz. Každý o tom hovorí. Počujete to s každej strany a z každej motivačnej knižky, ktorú viacerí z vás nechytia do ruky na viac ako sekundu, len ju presunú na druhú policu v kníhkupectve, aby videli tie ostatné knižky. Ja som jeden z fanúškov týchto kníh. Vždy sa mi podarí ju otvoriť v momente, v ktorom to potrebujem. Veľa z vás používa bibliu práve na tieto chvíle a iný zase romantickú knihu. Každý máme niečo. V čase keď tú knihu otvoríme, otvoríme ju TERAZ. Lebo chceme zmeniť náš postoj alebo chceme sa možno utvrdiť v tom čo sme si mysleli a možno sa len chceme stratiť v príbehu. Ale stále je to niečo, čo robíme v daný moment.

zdroj: girl on the move blog

Začala som zo široka, ale šak, veď presne tak aj rozprávam stále. Podstatnú vec ktorú som vám dnes chcela napísať je, že:

si málo odpúšťame. Sebe samím, navzájom, tým ktorých nepoznáme, tým ktorých poznáme celý život, tomu debilovi ktorý nezastal na stopke, mame, ocovi, bratovi a tak podobne. Neodpúšťame a potom sme veľmi smutný. Skutočnosť o odpustení máme viacerí z nás troška pomýlenú. Z môjho pohľadu odpustenie nie je niečo, čo si má ten druhý zaslúžiť, je to akoby dar ktorý chceme podarovať. Keď niekomu odpustím, tak seba uvoľním od akejsi ťažkej atmosféry, alebo ťaživého pocitu na srdiečku. Prečo by sme sa mali my zle cítiť pre niekoho druhého. Ak niekto žiada o odpustenie vás, je vždy len na vás ako sa rozhodnete. Je lepšie keď to necháme odísť a z toho daru ktorý sme dali druhej osobe sa stane dar pre nás lebo sa budeme cítiť šťastnejší a spokojnejší. A to nehovorím o odpustení samím sebe. Ak by sme si to mali zaslúžiť, tak by sme museli niečo sami pre seba spraviť. Prečo rovno nezačať s odpustením a ten druhý moment si môžeme užiť spokojný niekde na prechádzke. Možno píšem ako pastor alebo kňaz v kostole, možno ako stratený tulák vo svete. Ale pointu ktorú vám tým chcem povedať dostanete v každom prípade a to ma teší. A možno pár riadkov odo mňa rovnako poteší vás a nechá vás to troška v jemnej "rozmýšľajúcej" nálade.

Okrem toho bubáci. Mám sa tu dobre a som šťastná. ♥